V Zálesí sme si netradične v auguste pripomenuli 30 rokov od Nežnej revolúcie
na podujatí, ktoré sme nazvali 1989 – 30 ROKOV PO. V predvečer Záleskej divadelnej
púte sa stretli umelci, pamätníci a osobnosti novembra ´89, aby spolu s nami oslávili tri
dekády slobody slova a tvorivosti.

Celé podujatie otvorilo umelecké sympózium, ktoré sa nieslo v téme slobody v podaní popredných slovenských výtvarníkov, akými sú Marek Ormandík, Martin Shooty Šútovec, Igor Derevenec, Robert Mlčúch, Robert Hromec, Milan Prekop a komiksový výtvarník Eniac. Hudobné pódium otvorila kapela Toddler Punk, ktorej pri spievaní pesničiek asistovali deti zo Zálesia. Parkom sa rozliali zhudobnené príbehy zrodené z každodenných situácií. Hudobníci svojou tvorbou potvrdili, že aj spisovatelia a muzikanti sú rodičmi, ktorým nie je jedno, akú budúcnosť budú mať ich deti. Na pódiu sa predstavil aj maskovaný reper Prezident Lourajder a po ňom vystúpila Dorota Nvotová. Trpká chuť predošlého režimu znela v textoch od Jara Filipa a s Dorotinou autenticitou sa nám vynorili spomienky na neslobodné obdobie. Obraz doby pred pádom železnej opony, kedy slobodne tvoriť znamenalo slobodu riskovať, nám herci Slovenského národného divadla demonštrovali v príbehu Marty Kubišovej s inscenáciou Kabaret Normalizácia alebo Modlitba pre Martu. Pieseň Modlitba pre Martu, ktorú sme mohli počuť v divadelnom šapitó, bola hymnou odporu proti okupácii a v novembri ´89 ju spievali spolu s ňou plné námestia ľudí vtedajšieho Československa volajúci po slobode. Každoročnými hosťami boli excelentní muzikanti z kapely Hudobné združenie. Príjemný džez v ich podaní je famózny a návštevníkov vždy dostane do pohody. Park Zálesíčko po hudobných vystúpeniach na chvíľu stíchol, aby umožnil pamätníkom a osobnostiam novembra ´89 vypovedať pravdu o skutočnostiach a udalostiach z toho obdobia. Pozvanie prijal Milan Kňažko, ktorý si živo pamätá na obdobie, kedy sa aj s ostatným novembrovým kolektívom stretli v bratislavskej Umeleckej besede. Práve tam sa veci posunuli smerom k nádeji na slobodnú existenciu a vzniklo slovenské protirežimové hnutie. Kľúče od výstavnej siene v Umeleckej besede mal náhodou Rudo Sikora, ďalší z debatérov, ktorý tam práve v tom období končil svoju výstavu a zdalo sa, že práve táto náhoda bola kľúčová. Pozvanie na diskusiu prijal aj žurnalista Arpád Šoltész, a po druhýkrát sme mali tú česť debatovať aj s historikom Ľubomírom Morbacherom. Fundovanú debatu moderoval Anton Šulík. V neskorý večer sprevádzaný bleskami zazneli do tmy skladby od Romana Bergera, ktorý žil v našej obci počas tvrdej normalizácie, pod taktovkou jedinečného profesionálneho hudobného telesa Quasars Ensemble.
„Udalosti, ktoré sa odohrali tri desaťročia dozadu, žiaľ, i tie z uplynulého roka, nám všetkým ukázali, ako nás sloboda všetkých spája. Aká je dôležitá a silná, ale i krehká zároveň. Je veľmi dôležité, aby sme sa o našej minulosti rozprávali, uvedomovali si ju, poučili sa z nej a nezabudli, čo všetko môžeme spolu dokázať,“ uzavrel spoluorganizátor a dramaturg podujatia Anton Šulík. Udalosť si všimli i slovenské médiá. Reportáž v Televíznych novinách RTVS si môžete pozrieť na https:// row.sk/26AOh (15:37 min), a rozhovor dobrovoľníkov v Rádiu Devín vypočuť na https://row.sk/OjGgO. 

Nikola Žišková, Občianske združenie Naše Zálesíčko