SLEDUJTE NÁS NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH

Profil Ignáca Gessaya: Amerika na Slovensku alebo ako vzniklo Zálesie

„Ak moja práca vzbudila v niekom zápal o posvätnú našu národnú vec, vtedy nežil som nadarmo.“

Ak by sme ešte v polovici minulého storočia hľadali na mape Zálesie, v bratislavskom okrese by sme ho nenašli. Naša obec totiž až do roku 1960 niesla meno rodáka z Tvrdošína Ignáca Gessaya. Prečítajte si, čo mal Oravčan s našou obcou spoločné, a akú úlohu zohral pri jej vzniku.
Elegán s výrazným nosom, fúzmi, oblečený v obleku s motýlikom v kruhu známych osobností. Charakter Ignáca Gessaya však z dobových fotografií ťažko vyčítať. Bez romantizovania, ako sa to často pri historických osobnostiach robí, mu však nemožno odoprieť zásluhu pri vzniku osady, ktorá sa rozrástla do podoby dnešného Zálesia.

S tehotnou ženou na ceste do zámoria
Gessay ako vyštudovaný učiteľ začal kariéru pedagóga v oravských dedinkách. Na začiatku školského roka v 1899 sa však už za katedru v slovenských obciach nepostavil. Rozdielne politické názory a nespokojnosť s vtedajším systémom ho prinútila nasadnúť na zaoceánsku loď. S tehotnou manželkou Emíliou a „drobnými vo vrecku“ sa vybral na cestu za kvalitnejším životom do Spojených štátov tak ako tisíce ďalších Slovákov. Pri takom odlive obyvateľstva do zámoria mali vraj jeho žiaci názvy amerických miest i zámorských trás v malíčku. Ako uvádza Elena Jakešová vo svojom článku Pokus o priblíženie Ameriky v Pravde z roku 1997: „Zásluha mladého pána učiteľa to nebola, ale dôsledok toho, že v Amerike, Kanade boli na zárobkoch mnohí otcovia a starší bratia týchto detí.“ Gessay okrem vyučovania aktívne prispieval aj do viacerých periodík. Obsah jeho textov sa s pochopením u vtedajších vládnucich vrstiev nestretol. Odmietal sa podieľať na maďarizácii Slovenska a tak si vyslúžil prívlastok „pansláv“. Mať zviazané ruky zanietený buditeľ nechcel. Silné pronárodné cítenie sa u neho prejavilo aj na americkom kontinente, a po opustení učiteľského miesta, ktoré získal na základe odporúčaní v meste Olyphant, pôsobil Gessay ako novinár.
Prvé články, ktoré mu priniesli úspech, uverejňoval v krajanských Amerikánko-slovenských novinách. V Slovenskom denníku, kde uverejňoval a editoval 16 rokov, bol dokonca jednou z kľúčových osôb redakcie. Po ich krachu sa z neho stal hlavný redaktor Národných novín a presťahoval sa do New Yorku, kde založil New Yorský denník. Gessayova novinárska cesta bola síce ideovo rovná, no postupne sa rozširovala ďalej. I keď neskôr opustil „pedagogické remeslo“, nevzdal sa ho úplne. Pre dospievajúce deti publikoval v mesačníku Mládež, ktorý aj založil.

Podpis na Pittsburghskej dohode
Smer Gessayovej kariéry nespochybniteľne udávala aj Slovenská liga v Amerike, s ktorou sa spájajú najmä dva dôležité dokumenty – Clevelandská dohoda a Pittsburghská dohoda. Gessayov podpis je na Pittsburghskej dohode zreteľne viditeľný, nájdeme ho na ľavej strane v dolnej časti. Na formujúce zárodky prvej Československej republiky mala dohoda podpísaná v Pittsburghu ohromný vplyv.
Gessay – jeden zo signatárov sa zo zámoria vrátil späť do svojej domoviny po takmer 20 rokoch. A práve niekde tu sa pomaly začína písať príbeh kolónie Gessayov. Navrátilec – Gessay, ktorý po vzniku Informačnej kancelárie Slovenskej ligy stál na jej čele, ako súkromný kolonizátor skúpil niektoré panské pozemky a sprostredkúval ich ďalší predaj. Pôvodným zámerom bolo predávať ich navrátilcom z Ameriky, ktorí pochádzali zväčša z Terchovej, Starej a Novej Bystrice či Čadce. Vláda vtedy predpokladala, že svojimi investíciami pomôžu naštartovať ekonomiku novovznikajúcej republiky. Riaditeľka Krajanského múzea Matice Slovenskej Zuzana Pavelcová V spomienkach na život a dielo Ignáca Gessaya uvádza, že v neskorších časoch Informačná kancelária Slovenskej ligy postupne upadala, a Gessaya pre jej chod na výročnom kongrese Ligy v USA kritizovali a spochybnili.

Farmy na spôsob amerických rančov
Rozpredával sa i veľkostatok grófa Alberta Apponyiho s výmerou 1603 hektárov, a ako sa uvádza aj v brožúre k 75. výročiu obce, pre Slovákov najmä zo severných kútov krajiny bolo vyčlenených 604 hektárov pôdy. Gessay ako zástupca Slovenskej ligy malinovský veľkostatok odkúpil. Jedno uhorské jutro predával po 2800 – 3000 Kč, Štátny pozemkový úrad, ako uvádza Eberhardská kronika, stanovil cenu jedného jutra 1800 Kč. Jeho snahou bolo na predaných hektároch založiť farmy pre Slovákov na spôsob amerických rančov. Zaujímavá predstava. Niekoľké zdroje však pripomínajú, že kolonizátori – akým bol aj Gessay, sa na navrátilcoch, ktorí si z Ameriky síce peniaze priniesli, no boháči sa z nich nestali, snažili zarobiť. Ťažko dnes s určitosťou povedať, ako to bolo v skutočnosti. Avšak osadníci, ktorí prišli na územie situované medzi Eberhardom (dnešným Malinovom) a Ivankou pri Dunaji s názvom Tökes (Klátov), z vďaky a úcty k dobrodincovi, ktorý miestnym v mnohom pomohol, nazvali novú osadu Gessayov. Od roku 1948 sa obec písala Gešajov a v roku 1960 bola premenovaná na Zálesie.

Richtárom sa nikdy nestal
Osídľovanie dnešného územia Zálesia sa ale nespája s takými radosťami, ako poznáme pri nasťahovaní sa do nových domov dnes. Územie v dvadsiatych rokoch minulého storočia tvorili len hospodárske budovy bývalého panstva a lesy. Nebolo kde bývať, chýbali cesty. Prví osadníci sa sem prisťahovali v roku 1923. Čerství majitelia pôdy sa usadzovali v zachovalých budovách Apponiyho statku. Zistili, že neprišli do raja a čaká ich tvrdá práca. Niektorí sa po sezóne vracali naspäť do svojich rodných dedín a miest v rôznych kútoch krajiny. Gessayova úloha sa v našich končinách rozpredaním parciel neskončila. Z jeho iniciatívy neskôr založili Stavebné a bytové družstvo. Z miestnych surovín – dreva, piesku a hliny – sa začali stavať domy pre nových obyvateľov. Pre deti z Gessayova a Tomášova Gessay postavil za vlastné náklady slovenskú ľudovú školu v Eberharde, do ktorej chodili naši žiaci až do začiatku 2. svetovej vojny. Ešte stále žije niekoľko starších občanov, ktorí si pamätajú, ako chodili do školy v Eberharde. V spomienkach sa im často vynára, ako ich kompa prevážala na druhú stranu Malého Dunaja. Gessay zohral síce pri vzniku osady dôležitú funkciu, no jej richtárom sa nikdy nestal. Ako sa veľakrát uvádza, novousadlíci boli Gessayovi zaviazaní a vďační, no popri menách politických velikánov, ktorí sa pričinili o vznik Československa sa jeho meno akosi menej vyníma. 

Pozn. redakcie: Autori nie sú historici ani vedeckí pracovníci. Text je výsledkom práce nadšencov pre obecnú históriu. 

Henrieta Mihalková a Andrej Meško

VIZITKA
Ignác Gessay sa narodil 17. júna 1874 v Tvrdošíne. Počas kariéry učiteľa prispieval na území Slovenska do novín Dom a škola a tiež do Slovenských listov. Po emigrácii do USA pracoval ako učiteľ slovenčiny v meste Olyphnat v Pensylvánii. Po roku presedlal na novinársku profesiu a pracoval pre Amerikánsko-slovenské noviny, Slovenský denník, Národné noviny, New Yorský denník, Denný hlas, Rarášek, Mládež. V USA stál pri vzniku a pôsobil v Slovenskej lige v Amerike a bol pri zrode Clevelandskej dohody, rovnako bol signatárom Pittsburghskej dohody. Po návrate z USA založil Informačnú kanceláriu Slovenskej ligy v Bratislave, a stojí aj za sesterskou organizáciou Slovenskej ligy na Slovensku, ktorej sa stal predsedom. Ignác Gessay zomrel, keď mu po operácii slepého čreva diagnostikovali črevný katar. Skonal 12. augusta 1928 v Bratislave. Pochovaný je na Ondrejskom cintoríne v Bratislave aj so svojou manželkou Emíliou Gessayovou, rodenou Kohútovou. Vychovali spolu dve dcéry a dvoch synov – Elenu, Emíliu, Vladimíra a Jozefa. Pravnučka Ignáca Gessaya Elena Brestenská bola známou akademickou maliarkou a ilustrátorkou. Bola pravdepodobne posledný priamy potomok po Ignácovi Gessayovi. Zomrela v roku 1994.

Author

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.