Je neuveriteľné, že sa už po desiatykrát podarilo Park Zálesíčko na konci augusta premeniť na festivalový areál. Už desaťročie uplynulo odvtedy, čo skupina nadšencov zrealizovala smelý nápad a otvorila brány obce divadlu, hudbe, tancu a ukázala, že kvalitnú kultúru je možné priniesť i do malého Zálesia.

Podujatie, ktoré za tie roky preslávilo Zálesie asi viac než čokoľvek iné, nevznikalo ani teraz v priebehu 24 hodín. Všetko sa kreovalo týždne a mesiace predtým. K jubilejnému ročníku nám navyše pribudli opatrenia. ZDP 2020 ukázala, že kultúra sa dá napriek obmedzeniam robiť bezpečne, a podujatia nemusia byť nutne zrušené.

Festivalová nedeľa sa začala vystrojením Funny Fellows na okružnú jazdu po dedine. Pri vstupných bránach sa zatiaľ zoradili dobrovoľníci, ktorí zaznamenávali počty návštevníkov. Vstup bol spoplatnený vôbec po prvýkrát a pribudlo aj oplotenie. Netešilo nás to. Od začiatku je nám blízka voľnosť a sloboda. Tento rok sme sa navyše museli aj mnohého zriecť. Zmizlo divadelné šapitó, ktoré bolo jedným z našich symbolov, úsmevy sme skryli za rúška a blízkosť typickú pre radostné momenty sme rozptýlili do rozstupov. Pravidlá vlády však hovorili jasne – exteriérové podujatie len s tisíckou návštevníkov a s hygienickými opatreniami. Ako sa však ukázalo, zvládli sme to. Tým, ktorí prísť nemohli, sme vystúpenia sprístupnili vo vysielaní cez Facebook a Youtube.

Pohľady uprené k maringotke
Areál sa začal plniť a po desiatej hodine sa pred pódiom zišla šestica súťažiacich, ktorí doma napiekli kváskové chleby. Program priniesol aj tento rok spektrum žánrov. Či už to boli Guitarritos a ich prierez hudbou Španielska a Latinskej Ameriky alebo X band a ich funky muzika. Hoci sme boli z posledných ročníkov zvyknutí aj nazastúpenie divadelných umelcov zo zahraničia, jediným tohtoročným účinkujúcim z cudziny bola česká folková kapela Neřež, ktorá priznala, že by sa do Zálesia ešte rada vrátila. „Super“ sa u nás cítilo aj repové zoskupenie Modré hory Akustic, ktoré svojimi textami a bítmi pritiahlo pod pódium všetky vekové kategórie. Často a radi uvádzame, ZDP je festivalom radosti a dobrej nálady pre všetky deti a ich neposlušných rodičov. Tými najobjektívnejšími kritikmi boli pre nás práve deti sediace na kopčekoch v parku s očami uprenými smerom k divadelnej maringotke. Okamžitou spätnou väzbou bol pre nás aj pohľad na vysvietenú arénu a zabávajúce sa skupinky pod taktovkou Tanečného domu manželov Morongovcov a Bandy. Obraz, ktorý sa nám naskytol, stál za všetku vynaloženú energiu.

Ako živá voda
Keď sa týždeň pred ZDP objavila v médiách informácia, že Milan Lasica zrejme s vystúpeniami končí, o to viac sme si uvedomili, akého vzácneho hosťa budeme mať v Zálesí. Vystúpenie Bolo nás jedenásť bolo poďakovaním všetkým, ktorí desať rokov participovali na prípravách ZDP. Navyše, po posledných mesiacoch, kedy kultúrna obec dostávala jednu facku za druhou, odchádzali umelci aj návštevníci zo Zálesia s pohladením. „Bolo skvelé vidieť normálnych ľudí. … Je to ako živá voda,“ potvrdil po vystúpení Bolo nás jedenásť Michal Kaščák. Tak ako si návštevník kultúrneho podujatia so sebou domov berie zážitok a emóciu, cítili sme, že zo Zálesia tento rok odchádzali povzbudení aj účinkujúci. Ešte týždeň po podujatí nám do súkromným schránok pribúdali správy s poďakovaním. Obavy, ktoré si od marca väčšina z nás nesie, sme pociťovali aj my.

Tak, ako tomu bolo pri predošlých ročníkoch, mali sme potrebu vyjadriť spolupatričnosť tam, kde je to potrebné. Či už to bolo pri spomienke na augustovú okupáciu alebo na nežnú revolúciu. Tentokrát sme cítili zodpovednosť postaviť sa na stranu demonštrantov v Bielorusku, a tiež za našu kultúrnu obec. Podporiť ju a upozorniť na dôsledky, ktoré môžu byť pre ľudí z umeleckej brandže devastačné. 

Ďakujeme všetkým, ktorí prispeli k tomu, aby Záleská divadelná púť tento ale i všetky doterajšie roky vznikla. Všetkým dobrovoľníkom – mladším i starším, hasičom, sponzorom, kritikom. Tým, ktorí zásobovali festivalovú chladničku dobrotami, viditeľným i neviditeľným tváram a všetkým tým, s ktorými sme znova ukázali, že ak sa chce, môžu vzniknúť veľké veci. 

Občianske združenie Naše Zálesíčko