SLEDUJTE NÁS NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH

Po stopách JRD Zálesie

Jednotné roľnícke družstvo (JRD) sa v Zálesí nachádzalo na mieste dnešného zberného dvora a vzniklo v roku 1957. Založeniu JRD predchádzalo veľa agitačnej práce a presviedčania súkromne hospodáriacich roľníkov. Pri investičnej výstavbe družstva a v zabezpečovaní poľných prác v prvých rokoch hospodárenia pomohol najmä patronátny závod Slovnaft. Jeho pracovníci chodili často „lámať kukuricu“ či zbierať repu. 

Postupne sa podarilo v Zálesí postaviť veľký hospodársky dvor. V areáli sa nachádzali kravíny, teľatníky, ošipárne, kuríny, maštale, sušiarne, sýpka, dielne a sklady mechanizácie. Na okolitých poliach družstvo pestovalo jačmeň, pšenicu, ovos, kukuricu, cukrovú repu, zemiaky, fazuľu a veľa iných plodín. Družstvo sa venovalo aj pestovaniu zeleniny na semeno, ktoré sa výhodne predávalo. Žiaci tunajšej školy sa často zúčastňovali na brigádach pri zbere surovín, zbere „mandelinky zemiakovej“ alebo trhali burinu na pozemkoch JRD. Okrem živočíšnej a rastlinnej výroby sa časom zabezpečovala aj pridružená výroba – ťažba štrku, doprava a pod. Za dobu svojho trvania dosahovalo JRD dobré hospodárske výsledky. Po páde komunistického režimu sa do prenajatých priestorov družstva prisťahovala súkromná firma BORSEUS, ktorá sa venovala chovu jazdeckých koní a filmovému kaskadérskemu umeniu v jazde na koni a historickému šermu.

Dnes už však JRD patrí do našej spoločnej histórie. Na jeho mieste čochvíľa vyrastie nová obytná lokalita. 

Fotografie z roku 2016 zachytávajúce torzo areálu družstva a schátrané budovy; súkromný archív: M. Zajaček

Zo spomienok Michala Zajačka:
Neviem, koľko som mal rokov, tuším päť alebo tak dajako, keď ma dedko vzal na čerstvé mlieko. Útržkovito si pamätám, ako niesol na bicykli ešte tú starú kovovú smaltovanú nádobu. Prišli sme dnu a dedko ma predstavil ako svojho vnuka. To je Miško. Stará drevená podlaha, veľký stôl, kachle a vôňa mlieka. To je všetko čo si zvnútra pamätám, ale aj tak to vo mne navždy zanechalo silnú spomienku. Na tvár tej pani si už tiež nespomeniem. Spomínam si ale ešte, ako nám pri odchode vŕzgala štrková cesta pod kolesami bicykla a hrkotal vrchnák tej starej nádoby plnej čerstvého mlieka. Pozeral som na dedkove chudé žilnaté ruky, ako pevne držia bicykel, aby na ňom udržal mňa aj mlieko.

Andrej Meško, historiazalesie@gmail.com 

Pozn. redakcie: Autor nie je historik ani vedecký pracovník. Text je výsledkom práce nadšenca pre obecnú históriu.

Author

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.